Čierna diera

Kabelka. Dámska kabelka. Štandardná dámska kabelka, do ktorej by ste s prehľadom zbalili šteňa labradora a v prípade, že neobľubujete organickú zložku nášho čarokrásneho sveta, v pohodičke tam vtrepete tehlu P+D 44 aj s vrecúškom malty (ale bez miešačky, lebo tak ďaleko ešte módny priemysel nezašiel).

Proste to, kam sa zmestí všetko a následne sa v rýchlosti nedá nájsť nič.

Každé správne to vyššie uvedených vlastností má potom aj jedno malé vrecúško, kam si tie 4 najpodstatnejšie veci, pre ktoré sa v dávnej minulosti zaviedol do módneho slovníka pojem kabelka, uschováte, aby ste následne, v prípade akútnej potreby, vedeli túto vec pohotovo vytasiť. Áno, myslím tým peňaženku, keď pred vami revízor zamáva preukazom a žiada od vás cestovný doklad.

Aj ja mám svoje to. A nie jedno. A ani 10, zas nie som až taká extrémistka. Zatiaľ.

Je to moja školská taška, príručná batožina, nákupný košík, piknikový košík, taška na psa, nosím ju na chatu, do lesa, na kúpalisko, a hej, mám tam aj doklady a kľúče. Od bytu, od babky, a USBčka.

Máme tých USBčiek doma asi 10. Nikto nikdy nevie, ktoré je koho, a na ktorom je čo uložené. Ale zakaždým, keď je to potrebné, našmátram na stole v kope bordelu a stojane na perá prvý kľúč, čo mi príde pod ruku, skopírujem a hodím do kabelky.

A ako čas plynie, a schyľuje sa k dokončeniu seminárnej práce, šmátram po tom stole v oblasti zvýšeného výskytu USBčiek, a čudujsasvete, márne. Drsné zistenie ma priviedlo k odvážnemu počinu zdvihnúť lenivú poloobéznu riť, prehľadať izbu, a rozhýbať mozgovú bunku, kde by asi tak všetky tie zasrané kľúče mohli byť.

Nakoniec som predsa len (v sestrinom peračníku – sorry sis') našla.

A život plynul ďalej po starom.

No a včera, keď som sa silno učila, vyhádzala som z kabelky všetky náležitosti, že si v nej konečne zavediem nejaký rýchly a spoľahlivý vyhľadávací systém. A bola už celkom prázdna, teda kam moje oko videlo, nebolo nič, len fialová podšívka a zips. Ale furt v nej niečo hrkalo, a keď som zavrela oči, aby sa môj hmat o 3 levely zlepšil, zistila som, že je prázdna len naoko. Nahmat v nej stále niečo je... !

Ja som to tušila! Spravila to znova! Znova ma zradila v najcitlivejšom mieste! V tom malom vrecúšku, kde majú byť tie 4 veci spoľahlivo uzavreté, aby sa dali rýchlo nájsť! Malá dierka v rožku vrecúškovom spravila z mojej šedej kabelky čiernu dieru!!!

:(

Pero (jedno z mála píšucich), ceruzka (obyčajná, B4), tuha z ceruzky (odlomená, z obyčajnej, B4), guma (na gumovanie obyčajnej ceruzky, pochopiteľne, v jej nezlomenej fáze), strúhadlo (na ajdám, ha ha ha, džouk, ktorý nie je vtipný), zapaľovač (reklamný predmet z nášho prvého Coneca, ktorý nosím výlučne pre prípad, že niekto bude potrebovať oheň – práve v tom pohotovostnom vrecúšku, aby som mohla byť strašne akčná – čo som samozrejme nikdy nebola), usb, usb, znova usb, a na koniec ešte usb. A už sa môj ksicht pomaly vracia zo znechutenej grimasy do normálu, keď ešte malíčkom nahmatám v najvzdialenejšom záhybe kabelky posledné usb.

Yeeeaaaaaaah...

Niežeby sa to bolo stalo prvýkrát, ale vždy ma to zasiahne nepripravenú. A vždy ma to naserie. O to viac ma naposledy nasrala mama.

Stalo sa vtedy rovnaké, ešte s mojou starou kabelkou (RIP). Ale mala som ju rada a chcela som ju ešte nejaký ten týždeň ponosiť, tak som tú malú čiernu dieru zašila. Spokojná sama so sebou som sa pochválila maminke. A ona miesto toho, aby sa tešila z mojej samostatnosti a vynaliezavosti, ma zdrbala, že ako som mohla tú šedú podšívku zašiť oranžovou niťou... ?!???

NO BOŽE! Tak som mala poruke svietivo oranžovú niť, a bolo mi to jedno, lebo tu predsa šlo o záhadné miznutie rôznych predmetov v útrobách mojej tašky, a nie o kombinovanie farieb! A okrem toho na mieste, ktoré nikto nikdy vidieť nebude, pokým nebudem z kabelky akčne tasiť ten zapaľovač, ktorý je mimochodom tiež oranžový, takže by to ešte aj ladilo!

No... a tak som teda s touto traumatizujúcou spomienkou vybrala svetloružovú niť a zašila ďalšiu čiernu dieru v tmavofialovej podšívke. Mám síce ďalšie kabelkové faux-pas, ale hlavne, že sú už všetky kľúče v bezpečí....